Príbeh Lenky

Ôsma časť:  (júl 2025) Som šťastná, že som doma. Na rovinu – je mi stále ťažko. Snažím sa. Veľmi. Spánok je nič moc, s dychom to tiež nie je prechádzka ružovým sadom, ale robím, čo môžem. Sú dni a dni. Niekedy viac plačem, niekedy sa viac smejem. Ale – stále som tu a stále žijem a to je dôležité, no nie Odkedy som doma, stihli sme toho celkom dosť. Struhli sme s Martin Kasky PUB kvíz, vo @wave_cnk kde ma do svojej partie v onen večer ochotne prijali a predstavte si, aj s mojim deravým mozgom sme to vytiahli na 3.miesto . V sobotu sme Prďoška vzali na sviatočné raňajky vo @vinyl_caffe_bistro a ďušik a v nedeľu sa trochu vybláznili v skvelej @mcaffepo. Plánov máme ešte celkom dosť, tak verím, že sa postupne naplnia. Čo sa však plní pomalšie, ako by sme chceli, je moja rekonvalescencia. Okrem iného žiadosť o liečbu je stále v procese riešenia a o tom, že určité kompenzačné pomôcky (inteligentne nazvané), sú tiež ešte len v procese riešenia . Nuž, veď pacienti ako ja „máme čas „… Snáď sa veci čoskoro dajú do pohybu a všetko sa zlepší aspoň do únosnejšej miery. Tak prázdninám a zážitkom zdar!

Ďakujeme, že jej slová čítate, podporujete a pomáhate tak ukazovať, že za diagnózou je skutočný človek, odvaha a život.