Príbeh Lenky

Prvá časť: Všetko to začalo tesne po narodení nášho vytúženého syna. Každá choroba dokáže zmeniť človeku život. Zoberte si len obyčajnú nádchu. Zmení plány celej rodiny a je jedno, či ochorie dieťa alebo vy. Ako zvykneme doma vtipkovať, neliečená nádcha trvá týždeň, liečená7 dní. Lenže rakovina bohužiaľ nie je nádcha. Tá neodíde za týždeň. Išla som na prehliadku po šestonedelí, kde som si naplánovala aj preventívku prsníkov, keďže som bohužiaľ o mlieko prišla. Pri samo-vyšetrení, ktoré som si našťastie robila pravidelne, som si tesne pred termínom sona nahmatala čosi v prsníku, veď asi mliekovod, ale istota je guľomet. Na prehliadke som však dostala pozvánku na biopsiu, pretože sa pani doktorke niečo nepozdávalo. Po tom prišla tá správa, ktorá nám obrátila svet hore nohami. Vďaka iniciatíve našich lekárov som prvú chemoterapiu po kolotoči vyšetrení dostala včasne.  Absolvovala som niekoľko cyklov chemo, kedy sa striedali lepšie chvíľky s tými horšími. Všetko šlo viac menej dobre, bez väčších prerušení, až takmer do konca. Pred posledným cyklom sa veci skomplikovali a prišla trombóza. Aby nebola nuda nebola to len taka obyčajná trombóza. Votrelec sa našiel priamo v srdci. Posledné podanie sa teda muselo oddialiť, nasledoval dlhý vianočný pobyt v nemocnici. Tým pádom sa posunula aj operácia prsníkov. Keďže mám mutáciu génu, ktorá podporuje vznik tohto ochorenia sme sa zhodli, že prsníky pôjdu dole oba, ale až po odstránení trombu. Našťastie sa našiel odvážlivec, ktorý by trombus odstránil. Dôležité bolo nenaruš hrudník, kvôli plánovanej rádioterapii. Na to nasledovala mastektomia pri ktorej sa odhalil nález s metastázami a zase sa veci skomplikovali. Prišla zaisťovacia chemo, nasledovali ožiare a druhá časť chemo. Keď už to vyzeralo dobre, prišlo to, čo nikto tak skoro nečakal- zvýšené hodnoty onkomarkerov a následné CT, po ktorom som skončila v nemocnici s výpustkom v pľúcach. Nasledovala punkcia a prišli znova zlé správy. Choroba sa vrátila. O tom ako ma to vzalo nemusím 2x rozprávať. Včasne mi bola nasadená chemoterapia a kolotoč pokračuje ďalej. A verte či nie, teraz sa mi chce žiť viac ako inokedy pred tým .

Táto choroba mi veľa vzala, najmä drahocenný čas, ktorý som mohla venovať mojej rodine, synovi a zážitkom. No nikdy mi nevezme chuť žiť. No naučila ma veľa – pochopila som, aká je dôležitá podpora od tých správnych ľudí, ako bolí, keď vás ako matku odmieta po dlhých pobytoch v nemocnici syn, pozerať sa na unaveného manžela, aké ťažké je pozerať sa na nariekajúcich rodičov, ktorí majú často väčší stačí v očiach ako vy a napriek tomu robia prvé aj posledné aby s láskou pomohli a v neposlednom rade aké dôležité je si nastaviť hranice.  Aké je dôležité nestrácať nádej a požiadať o pomoc. O pomoc blízkych ale aj o pomoc niekoho nestranného. Pretože je dôležité byť v pohode.

Naberte odvahu, nehanbite sa ísť na terapiu, nezabúdajte na prevenciu. Nebojte sa opýtať lekára na veci, čo vás zaujímajú, alebo trápia. A hlavne, nenechajte sa len tak odbiť, počúvajte svoje telo, nezanedbávajte sa .